#18 Naša svadba

V lete 2016 sme sa Tituszkom zasnúbili na francúzskom vidieku. Bolo to pompézne a romantické. Najviac sa mi však páčilo, že ma požiadal o ruku s úprimným zámerom vziať si ma za ženu. Zasnúbenie by teoreticky mohlo byť aj dočasným umlčaním vydaja chtivej partnerky. 

Až po škole

Po zasnúbení nás čakal hustý rok plný povinností. Jeseň a zimu som strávila v Prahe. Pracovala som tam na plný úväzok. Po víkendoch a po nociach som písala diplomovú prácu. Titusz sa pripravoval na premiéru Janáčkovej opery Jenufa v Liberci. Na konci zimy som sa vrátila do Košíc. Boli sme spolu v divadelnom jednoizbovom byte a veľmi pozvoľna sme sa pustili do svadobných príprav. Snažila som sa sústrediť najmä na štátnice. Hneď prvú som aj prešvihla, lebo som sa ešte bola v Prahe. Urobila som ju potom ako poslednú, na konci júna v náhradnom termíne. 

Hladko? Skôr obratko..

Čas a miesto sme si vybrali už dávnejšie – 21. 7. 2017 v osade Starý Klíž. Krásny skanzen v lone prírody na západnom Slovensku. Ups, takže nie v mieste rodiska a(lebo) bydliska nevesty? Ba dokonca ani u ženícha? Bolo to asi príliš trúfalé. Alebo ozaj iba vzdialené? 

S pani Ľudkou z Klíža som už dohodla svadobné menu. Uvažovala som nad ubytovaním hostí a inými detailami. “Aké topánky si obujem na mačacie hlavy v klížskom amfiteátri?” Chcela som mať nejaké tanečné na opätku. Ako salserka na dôchodku som to mala v pláne poriadne roztočiť. “To si mám dať akože tenisky k svadobným šatám alebo ako?” Moje obavy boli žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu zbytočné. Svadba na Klíži sa nekonala.

Starý Klíž
Amfiteáter osady Starý Klíž.

Tak predsa tradične

Náš magický dátum sme si už stihli dať vygravírovať do vnútra obručiek. Škoda len, že to napokon nebol skutočný dátum našej svadby. S vynútenou zmenou miesta prišla samozrejme aj zmena dátumu. Veď pri rezervácii “sály” v máji, sme mohli byť radi, že aspoň rok a dokonca aj mesiac nám ostal pôvodný. Minulo sa to len o chlp. Svoje áno sme si povedali 29. júla 2017. 

Niekedy v máji mi zavolal otec a strašne mu vadilo, že budeme mať svadbu na Klíži. Žila som v brutálnom kolotoči učenia a chystania svadby. Nebojovala som. Začali sme sa na rýchlo obzerať po nejakom pripodobnom mieste v Košiciach a okolí. Samozrejme, že nič také neexistuje. Ale aspoň sme našli penzión v prírode, ktorý ponúkal svadbu v exteriéri aj s obradom. Obvolali sme pozvaných hostí. Niektorí už mali kúpené letenky, a tak sme si s nimi urobili v deň našej “pôvodnej” svadby aspoň párty u krstnej.

Krízová mamažérka

Sedeli sme na terase podniku na rohu Hlavnej ulice. Májové poobedie s mamkou a Ninkou. “Svadba nebude na Klíži ale na Bankove. A bude dvadsiateho deviateho.” Oznámila som im. V hlase som mala odtiene viny, ľútosti a túžby po svätom pokoji. Mamka to pravdepodobne vycítila. Vďaka za jej empatiu! Videla som na nej, že z toho vôbec nie je nadšená, ale nič mi nevyčítala. Vtedy mi jej reakcia prišla celkom normálna. Avšak neskôr, keď som sa dovedela akú veľkú šarapatu jej toto “moje” prerozhodnutie na poslednú chvíľu urobilo.. Až vtedy som pred ňou sňala klobúk.

Romantický obrad

Po príchode na ozdobenom Sergejovi nás pod holým nebom zosobášila Ľuba Blaškovičová. Ešte stále sme jej nedali sľúbenú fľašu nášho osudového rumu. Na znak vďaky za jej výnimočný prejav.

Počas obradu symbolicky (rovnako ako pri zasnúbení) zaznela nádherná Ave Maria v podaní Paťky Janečkovej za mamkinho klavírneho doprovodu. Akurát, že počas jej transcendentálneho štebotania začal šéfkovi penziónu zvoniť mobil. A zvonil, zvonil.. Až kým do neho niekto nedrgol. Semienko zlosti bolo týmto u mňa zasadené. Stál totiž pri nás tak blízko, akoby sa aj on chcel stať jedným z rodu Tóbiszovcov.

Prvý manželský bozk
Prvý manželský bozk

Hudobné prekvapenie

Po gratuláciách a spoločnej fotke sme sa presunuli k stanu, v ktorom boli stoly aj veľký parket. Kráčali sme po úzkom chodníčku, ktorý viedol popri  čiastočne priehľadnej stene stanu. Za nami šli všetci svadobčania v rade vo dvojiciach. Už sme boli takmer pri vstupe, keď zrazu zaznel silný autentický zvuk elektrickej gitary. Nechápala som. Bola to predohra piesne “Don’t worry, be happy”. Nazrela som dnu cez okno a tam som uvidela dvoch vysmiatych majstrov rocku! Henry Tóth a Marián Greksa v našom svadobnom stane! “O-môj-Bože!” Prevalcoval ma rachot z mojej odhalenej hrude. Ten preexponovaný kardio-procesor mi do tela pumpoval tekutinu plnú swingujúcich škriatkov. 

Prekvapenie
Moment prekvapenia.

Ďakujeme, pán Kožárik

Takéto prekvapenie mala na rováši mamka. Teda, ona to manažovala. Avšak  tento najunikátnejší svadobný dar sme dostali od pána Kožárika staršieho. Viedol fabriku obuvi v Partizánskom a mal rád život a hudbu. Myslím, že najmä rockovú. Každé leto organizoval pre svojich zamestnancov festival Rock for friends. Titusz pre neho prvýkrát vystupoval na vianočnom koncerte. Po koncerte začal jamovať s Henrym a Mariánom. Pán Kožarik ho odvtedy volal aj na každý jeho rockový festival. Naposledy tam dokonca spievali s Táňou Paľovčíkovou za doprovodu orchestra pod vedením Igora Dohoviča.

Myslím si, že pán Kožárik a Titusz mali medzi sebou vzácne spojenie. Bol to silný muž. Láskavý, pokorný a jeho úspechy hovorili samy za seba. Ja takto vidím aj Titusza. Titusz voči nemu cítil úctu, obdiv, vďaku a priateľskú lásku. Aj keď sa v živote stretli len párkrát. 

K veľkorysému daru nám pripojil aj vzácne prianie: “Martina a Titusz, ľutujem, že dnes nie som osobne prítomný na vašej svadbe. Dúfam, že vás poteší môj netradičný dar. Verím, že moji priatelia, Marián a Henry, vám spríjemnia váš veľký deň. S manželkou sme nedávno oslávili štyridsiateprvé výročie svadby. Myslím, že popri láske, je veľmi dôležitá vzájomná úcta a tolerancia. To je základ pre dlhoročný vzťah a ten vám úprimne želáme.” Marta a Miroslav K.

Heny Tóth a Marián Greksa
V objatí Henryho Tótha a Mariána Greksu.

Keby sme boli mali svadbu na Klíži, mohli by nám popriať aj osobne. Viete si predstaviť čo zažívala moja mamka? Keď dva mesiace pred svadbou mala dvom vyťaženým umelcom oznámiť zmenu termínu a miesta svadby. No ozaj sa čudujem, že jej aspoň oko nezačalo skákať pri oznámení tejto radikálnej zmeny.

Je to o ľuďoch

Za doprovodu Henryho a Mariána ma Tituszko preniesol na rukách cez celú sálu až k stolu. Hostia si posadali a žezlo nálady už prevzal charizmatický starejší – náš drahý Peťo Nádasdi. Verklíkoval tak energicky, že reťaz smiechu nemala šancu padnúť. Simultánne slovensky aj maďarsky, postaral sa o hladký priebeh celého večera. Maďarský Jim Carrey zo Slovenska bol zárukou, že aj tie posledné čriepky nervozity boli nadobro pochované. Vytvoril čistú dráhu pre  trojboj lásky, zábavy a radosti.

Svadobná hra s Peťom Nádasdim.
Svadobná hra s Peťom Nádasdim.

Naše svadobné tango sme poctivo trénovali pod supervíziou choreografky a tanečníčky Ivky Antolovej. Okrem toho nám Ivka na svadbe aj zatancovala a tiež pomáhala Peťovi počas svadobných hier. 

Keď nám hrali chlapci, zábava gradovala a parket bol plný spotených tancujúco-skákajúcich priateľov. Keďže sme boli vonku, museli sme rešpektovať nočný kľud. Nemal by to byť nočný pokoj? No nič. Proste, už mohol hrať iba DJ. Toho som si opäť nevybrala sama. Ale na základe slov šéfa penziónu: “Viete, za tohto za vám viem zaručiť, že je dobrý. No ak chcete iného…” Otupená manipuláciou by som sa neopovážila ísť si po svojom a potom to nebodaj ľutovať. 

24 hodín

V tú sobotu ráno som už o siedmej bola u kaderníčky. Hneď potom som šla ku krstnej mame, kde prišla vizážistka. Tam ma vyzdvihol Titusz. Potom mám okno. Šli sme sa fotiť do centra mesta a do Jasova a okolia. Odtiaľ sme prifrčali už na miesto činu. Ešte pred redovým tancom som sa vyparila s kamarátkami na izbu a na chvíľu som si vyložila nohy. Bola to fuška. Redový ma, opäť vďaka Petimu, nabil novou energiou. Pokračovali sme až do rána bieleho. Na izbu sme sa dostali až o siedmej ráno.

Svadobná fotka.

Náš svadobný deň mal teda presne dvadsaťštyri hodín. Teším sa, že sme mohli spečatenie našej Lásky osláviť s tými najbližšími. A tak ešte raz ďakujem každému, kto si s nami na konci júla 2017 pripil a zatancoval.

S Láskou,

Martina

4 názory na “#18 Naša svadba”

  1. Úžasne fajn sa to číta. Je to pútavé, zábavné a vtipné.
    Porozmýšĺaj, či by si sa v budúcnosti nemohla živiť len písaním románov. Boli by to určite bestseleri👍🙋

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.