#5 Misia Arezzo

Útržky našich začiatkov. Poskladať ich do jedného chronologického celku by bol pre mňa momentálne pritvrdý oriešok. Nasledujem vlastné chvenie, ktoré mi diktuje – napíš o Arezze! Obsahom predchádzajúceho dielu bol totiž Tituszkov list, ktorý mi písal práve odtiaľ. Ja som v tom čase už mala dávno prešpekulovaný plán brutálneho prekvapenia pre neho. 

Útok na Tituszkov kardio-procesor

Mala som v srdci ten najpotentnejší magnet pod Slnkom, ktorý prerazil všetky prekážky, len aby sa pricucol k môjmu železnému terminátorovi. Lenže už od prvých dní našej manifestovanej Lásky sme boli rozlietaní. Po necelom týždni som odišla s kamarátmi na festival salsy do chorvátskeho mesta Rovinj a pár dní po mojom návrate zas odcestoval Titusz s mamkou do talianskeho Arezza. Všetko sme to mali naplánované už dávno predtým ako sme sa spoznali. Odlúčili sa naše telá ale mysľou sme boli spolu každú sekundu. Avšak po čase som už svoju neprekonateľnú túžbu byť s ním naozaj nedokázala udržať na uzde. 

Mamka bola korepetítorkou operných kurzov v Arezze, a tak s jej veľkou pomocou sme vymysleli taký plán, že srdce mi ide vyskočiť z hrude len si na to spomeniem. 

Panoráma mesta Arezzo v talianskom Toskánsku. Zdroj: Google images

Vybrala som sa potajomky za nimi! 

Titusz nič netušil. Celý týždeň, čo tam bol sám, sme si písali srdcervúce správy o tom, ako musíme ešte ďalších sedem dní bez seba vydržať. Ja som bola taká excitovaná, že v hlave som sa niekoľkokrát o mojom príchode prekecla. Bolo to ako keby som Lásku, Radosť a horlivú Nedočkavosť zavrela do tlakového hrnca. Oheň pod ním horel ostošesť a ja som nemohla vypustiť ani kúsoček pary. Miestami ma to až fyzicky bolelo. Ale akási vyššia moc mi podala pomocnú ruku a tajomstvo sa pred Tituszkom podarilo udržať.

Kúpila som si letenku z Bratislavy do Ríma. Arezzo je odtiaľ ešte ďalších 220km na sever. Dohadovala som sa s mamkou či je lepšie ísť tam vlakom alebo autobusom. Prílet som mala o 23:30. Jeden z účastníkov kurzu, Marco, pochádzal z Ríma. Povedal, že to nie je bezpečné, a tak po mňa v noci spolu prišli autom. Áno, drahá mamka urobila v noci 500km len preto, aby sa moja kuchta nerozletela na márne kusy. Písala som jej totiž správy typu: “Bože najradšej by som vyrazila už dnes hoc aj pešo, len nech viem že už som na ceste, lebo mám také nedobré stavy :/“ Ona inak zohráva(la) v našom vzťahu kľúčovú rolu od začiatku. Najväčšie zásluhy má na obojstrannom odstraňovaní počiatočných obáv o neopätovanú Lásku. Aj sa čudujem, že ju to neustále uisťovanie na obe strany totálne nevyčerpalo. No asi len ona (z nás troch) videla, že sme v tom hustom petroleji Lásky obaja až po uši a preto sa správame ako slepí a hluchí. Aj vďaka nej mohla prísť iskra, ktorá nás zachránila a my sme sa mohli konečne spolu nadýchnuť. 

Vydesili sme ho

Asi dve hodiny po polnoci sme dorazili k budove v centre jedného z najčarovnejších mestečiek v Taliansku. Ja som už v ruke žmolila list, ktorým som chcela Tituszovi vyznať Lásku. Našťastie som ho dala do euroobalu, lebo moje ruky boli všetko len nie suché a pokojné. Celú cestu sme sa dohadovali, ako to urobiť tak, aby prekvapenie vyšlo čo najpompéznejšie. Mamka vymyslela, že spolu s Marcom budú držať predomnou plachtu. A to tak, aby ma nebolo vidno, keď Titusz otvorí dvere. Pane Bože, celá sa trasiem len to píšem… Zaklopali mu na dvere okolo tretej ráno. Otvoril a uvidel ako mamka s Marcom pred ním držia natiahnutú bielu plachtu. Predpokladám, že sa čudoval. Keď plachta padla na zem a objavila som sa tam ja, Titusz si svojimi mohutnými pažami zakryl tvár a začal vehementne cúvať späť do izby. Riadne sa zľakol, možno si v tom polospánku myslel, že vidí ducha. Nezdvorilo som mu vbehla do izby a zavesila som sa mu okolo krku. Konečne som odhodila pokrievku tajomstva a vypustila všetku paru emócií. 

Náš toskánsky týždeň

Potom sme šli spolu na chodbu, dala som mu do ruky list a tak ďalej. No a od tej chvíle sme spolu prežili nezabudnuteľný týždeň v tomto kúzelnom mestečku. Boli tam uzučké ulice a všetky boli celkom strmé. Pri pohľade z okna (už) našej izby som sa cítila ako v naozajstnom romantickom filme. Keď mal hodiny spevu, občas som chodila načúvať. Nevedela som sa nabažiť jeho hlasom. Vo voľných chvíľach sme mali svoj rituál: posilňovňa – obchod – piknik – zmrzlina. Potom sme sa pridali k ostatným ale tento rituál sme vždy absolvavali iba vo dvojici. 

Pri našej obľúbenej zmrzlinárni.

Titusz v elasťákoch

Raz sme išli do posilňovne. Krásna (nie až tak krátka) prechádzka dole mestom. Ako vždy, každý z nás vošiel do príslušnej šatne a potom sme sa obvykle hneď stretli na bežeckom páse. Tentokrát sa ku mne ale Titusz nepridal. Už som mala odbehnutých dvanásť minút a on nikde. Hm, vravím si, nevadí, počkám ho tu na páse. Po dvadsiatich minútach som už  sliedila po miestnosti ako jastrab dúfajúc, že sa konečne objaví. Keď zrazu prišiel, ale .. “Prečo len má na sebe ultra priliehavé elastické nohavice aj tričko??” No nasledoval iba môj nekontrolovaný výbuch smiechu a Tituszov zahanbený pohľad. “Toto bolo to úplne najväčšie, čo v obchode mali.” Povedal mi, že si zabudol na izbe športové oblečenie a tak chcel iba rýchlo vybehnúť do vedľajšieho obchodu niečo náhradné si kúpiť. Napokon tam hľadaním stratil viac času ako keby išiel domov a najväčšie voľné športové oblečenie na ňom vyzeralo ako keby sa chystal sekundovať Madonne na jej koncerte hitov osemdesiatych rokov. Bavila som sa počas celého tréningu a občas sa pousmejem aj dnes, keď si na ten pohľad spomeniem.

E non ho amato mai tanto la vita!

Po záverečnom koncerte. Zľava: Marco, Ludovica, Matúš Mazár, Júlia Grejtáková (mamka), Andrea Nemcová, Martina a Titusz

Opisovaním našich piknikov v parku s výhľadom na celé mesto či degustáciou výnimočných rumov by som sem iba sypala priveľa práškového cukru na už dosť sladkú tortu. Na záver avšak musím napísať, že záverečný koncert kurzov sa odohrával pod holým nebom na námestí Piazza Grande. Titusz zaspieval áriu E Lucevan le Stelle z opery Tosca. A posledné Cavaradossiho slová perfektne vystihovali môj vtedajší stav: “E non ho amato mai tanto la vita!” V preklade: Nikdy som tak veľmi nemilovala život!

S Láskou,

Martina

6 názorov na “#5 Misia Arezzo”

  1. Pingback: #11 Ako Tituszko do Poznane išiel - Život s Tituszom

  2. Pingback: #13 Vzťah na diaľku - Život s Tituszom

  3. K láske akosi patrí slnko, večerné prechádzky, krásne koncerty, vínko, romantická večera….. ale fitko v tesnom úbore??? Aspoň je načo spomínať.😂

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.