#6 Naše zoznámenie

Mamka hrá na klavíri už od detstva a ako korepetítorka v opere pôsobí od môjho predpubertálneho obdobia. Možno sa aj snažila ma hudbou osloviť ale bolo to úplne márne. No v máji 2014 hrala koncert, na ktorom vystupovala aj moja sesternica Zuzka Grejtáková. Ona je inak skvelá hobojistka. Trošku aj zo slušnosti voči mamke som si povedala, že jej pozvanie tentokrát neodmietnem.

Nebola to láska na prvý pohľad

Sedela som na zadnom sedadle mamkinho auta, keď sme zastavili a dopredu nasadol Titusz. Chladne som zdvihla pohľad ponad obrazovku otvoreného laptopu a pozdravila som sa. Nejaký zvláštny zarastený a ešte aj trochu strapatý dlhovlasý chlapík sa prudko otočil a nazrel ku mne. “Ahoj, dievčatko! Aha, takže to si ty! Tá blondýna z fotky, na ktorú sa pozerám, keď cvičím.” Zvolal na môj vkus príliš teatrálne. On totiž býval v byte mojej babky, ktorá na mala polici v obývačke vyložené fotky všetkých vnúčat. Nie, nebývali tam súčasne. To by už hádam aj na mňa bolo veľa. “To je čo za exota?” Prebehlo mi hlavou a pokračovala som v preklade etikiet zo slovenčiny do španielčiny. Onedlho sme prišli pred budovu PKO v Prešove, kde sa koncert konal. Išla som do šatne, kde sa už chystali aj ostatní umelci účinkujúci na koncerte. Sadla som si za stôl, otvorila notebook a pokračovala v práci. Tvárila som sa, akoby som tam ani nebola. Len okrajovo som vnímala toho speváka so zvláštym menom. Stále tam šaškoval a ženy sa okolo neho smiali jedna radosť. 

Emócie v hudbe

Plagát k osudovému koncertu.

Takto sa volal koncert a teraz už viem, že to bol veľmi výstižný názov. Pár minút pred začiatkom som sa posadila do hľadiska. Čakala som trošku nudu, ako vždy, keď som sa kvôli mamke ocitla na nejakom podujatí tohto typu. Hovorím si, nevadí, aspoň uvidím Zuzku a keď sa to skončí pôjdeme do Trattorie na víno. Zrazu vyšiel na pódium nejaký obor oblečený v bielom pyžame, ktoré malo imitovať klauna a ťarbavým krokom sa priblížil ku klavíru. Zazneli prvé tóny a začal spievať. Z mojej povinnej jazdy sa vykľulo niečo transcendentálne. Teraz inak dúfam, že to takto nepôsobí na každú ženu v publiku. Nechcela som to písať pateticky ale asi to tak vyznie. Počas tej árie sa mi niečo stalo. S mojim telom. Ako keby niečo silné narazilo na môj pancier a ostala som extrémne otrasená a odrazená. Chcela som sa z toho nejako spamätať. No nestihla som a onedlho vyšiel zas. Teraz už v obleku a začal spievať jednu z najromantickejších Pucciniho árií. Ten útok na moje brnenie sa opäť objavil. O pár sekúnd Titusz svojim spevom prerazil všetky múry mojej pevnosti. Prvýkrát v živote som niečo pocítila a vôbec som sa s tým nevedela vysporiadať.

Žena alebo pes?

Našťastie sme išli do tej reštaurácie. Keď som uvidela Titusza oblečeného v typickej rockerskej koženej bunde, ktorá zvýrazňovala nadrozmernosť jeho hrudného koša, vedela som, že dnes večer chcem sedieť oproti nemu. Bol to presne ten istý exot, ktorý si ku nám sadol do auta no zrazu som ho videla úplne inak. Lebo ja som už bola iná. Nie tá príliš dôležitá workoholička, ktorá si myslí, že ak nemaká, nemá cenu. Chcela som iba byť pri ňom čo najbližšie. Všetci sme sedeli pri dlhom stole a oproti mne bol Titusz. Nepamätám sa o čom sme sa rozprávali. Pravdepodobne o šaláte a kuracích prsiach. No zrazu sa vyparil a nevracal sa. Zasa som začala cítiť nepoznaný nepokoj. Vyšla som von a rozprávala som sa s Jarom. Keď som zrazu uvidela, že Titusz je tam vonku niekde v tme a s inou ženou! Pane Bože! A vraj on je Otello. Poznala som ho jeden večer no posadla ma šialená žiarlivosť. Teraz už viem, že tam nebol kvôli nej ale kvôli psom. O prvenstvo v jeho Láske totiž okrem ruského Uazu vytrvalo bojujem aj s desiatkami plemien psov. Najviac mi dýcha na chrbát bernardín ale konkurenciou sú mi aj bullteriéry a ich kríženci, napríklad s rotveilerom. Myslím si, že ale preferuje mňa, pretože mi to raz dokonca aj explicitne vyznal: “Láska, keď mám teba, ani pes mi nechýba.” Zaznelo z jeho úst, keď sme rozjímali nad hĺbkou nášho vzťahu. Horšie je, že vidím, že mu chýba. No nevadí. Aspoň mám motiváciu pracovať na svojich kvalitách.

Hlavne nenápadne

Tragické pre mňa bolo, že po večeri Titusz nešiel autom spolu s nami. Odniesol domov Jara na jeho aute. “Mami, a nemohla by si ísť naprv po Titusza a až potom by si odniesla domov mňa?” Opýtala som sa veľmi nenápadne no v hlave mi znelo: “Keď sa s ním ešte dnes nestretnem tak asi naozaj skolabujem!” A vlastne, vôbec som to nemusela maskovať. Mamka vedela koľká bije ešte skôr ako ja. Trošku sa hrala na nechápavú, aby sa pobavila a nechala ma škvariť sa vo vlastnom pote zahanbenia.

Ja som už viac nevydržala a povedala som jej:

“Bože, mami, mne sa niečo stalo, keď Titusz spieval.”

“To sú emócie, moja.” Odvetila. 

6 názorov na “#6 Naše zoznámenie”

  1. Super si to napísala. Predstav si, že taký krásny pocit z Tituszovho hlasu má XY diváčiek. A nie každá má psa😂😂😂

  2. Pingback: #13 Vzťah na diaľku - Život s Tituszom

  3. Pingback: #14 Prvá spoločná domácnosť u mojej babky - Život s Tituszom

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.