#10 Ruka v rukáve

Dnes myslím na Tituszka ešte intenzívnejšie ako obvykle. Nie preto, že je Valentína. Ale preto, že má naozaj náročný deň. Včera odohral Bedárov na Novej scéne v Bratislave a v noci odšoféroval dlhú cestu až do Liberca. Ráno tam má totiž prvú skúšku Otella s režisérom. A namiesto toho, aby dospal noc, má potom ešte večer dalšiu skúšku až do desiatej. Prespí v hlučnej divadelnej ubytovni a na ďalší deň opäť nasadne do auta smerom do Bratislavy. Hrajú druhé predstavenie Bedárov. Aspoň, že po ňom sa už bude môcť vyspať na hoteli v Bratislave a do Liberca pôjde na druhý deň ráno. Úplne tŕpnem, nech už je tento menší maratón za ním.

Na Valentína o prvom bozku

Ja síce nie som žiaden extra fanúšik tohto sviatku zaľúbených, no predsa už to na mňa vykúka z každej strany. A aj keď ho strávim sama, vytvorím si atmosféru o akej by som ani len nesnívala. Dnes symbolicky o našom prvom bozku.

La Rotunda

Takto sa volal podnik v Trnave, kde sme 21. júna 2014 večer popíjali Pyrata (rum). Ale ako sme sa tam dostali? Titusz spieval v piatok na koncerte v Starom Klíži. To je ľúbezná staroslovenská dedinka v lone prírody. A hádajte, kto tam ešte bol. Áno, mamka, samozrejme. V sobotu sa presunuli do Trnavy, kde Titusza fotil Antonios Vlachou. No a večer sa o hudobný program v Rotunde postarala mamka s mojou sesternicou Zuzkou – hobojistkou. Ja som pricestovala do Trnavy v sobotu poobede vlakom. 

Foto: Antonios Vlachou, AVart

Keď som robila v čistiarni, tak som si stihla vziať do parády aj Tituszov oblek. Nakreslila som na maličký papierik obrázok, ktorý podľa mňa vtedy vystihoval našu situáciu a schovala som mu ho do vnútorného vrecka na saku. Až keď boli na ceste do Klíža, napísala som mu, nech si pozrie vrecká. Keď si prečítal správu, na rýchlostnej ceste za Zvolenom stiahol okno a zakričal plným hlasom: “Odpísala!” Ešte, že Titusz bol spolujazdcom. 

Titusz a Maťulka. Pero na papieriku, 5x5cm, Martina Tóbisz 2014.

Konečne!

Po osudových ľaliách som mala pocit, že je to už na dobrej ceste. Na ten večer som sa nesmierne tešila. Celý deň som sa triasla od vytrženia a  dúfala som, že toto rande už bude také ozajstnejšie. Sadli sme si s mamkou a Zuzkou ku stolu, ktorý bol pri klavíri. Objednali sme si skvelú uhorkovú limonádu a užívali sme si vzácnosť spoločnej chvíle. Onedlho už mamka sedela za klavírom a Zuzka, stojac pri nej s hobojom, vylúdila prvé nádherné tóny. Zvuk hoboja je tak krásne mäkký a uchu lahodiaci! Tieto dve výnimočné dámy vytvorili v bare romatickú atmosféru ako z toho najkrajšieho filmu. Titusz už medzitým objednal Pyrata. Sedeli sme vedľa seba v prítmí a počúvali sme koncert. Vtedy sme sa nerozprávali, iba sme sa na seba občas pozreli. Vyrušoval ma iba tlkot môjho srdca. Naše kolená sa jemne dotkli. Magma už narážala na útroby našej sopky neudržateľnou silou. Dievčatá hrali Cacciniho Ave Mariu, keď mi zrazu Titusz pod rúškom tmy položil pohár s rumom na stehno. Zľakla som sa, že ho vylejem a v tej sekunde, keď som sa sústredila na plný pohár na kolene, ma prvykrát pobozkal. Rum na stehne, mamka pár metrov odo mňa a najočakávanejší moment posledného mesiaca sa pretavil v realitu. Ušli sme do priľahlého parku a nechali sme lávu našej sopky nech nám svieti na cestu. Držali sme sa za ruky a užívali si to, čo sme si po celý ten mesiac odopierali. Vzájomnú blízkosť. 

Keď zo mňa opadla aspoň prvá z tisícich vrstiev opantantia, opýtala som sa ho, prečo mi položil pohár na stehno. “Aby si sa nemohla odtiahnuť,” odpovedal. Tak, ako pri zasnúbení, aj teraz sa vynašiel nanajvýš kreatívne a úplne jedinečne. On má proste monopol na romantiku. 

Prvý spoločný maratón

Od toho večera sme sa od seba počas nasledujúcich pár dní nepohli doslova ani na sekundu. Prespali sme spolu v Trnave a na druhý deň sme sa všetci (rozumej aj s mamkou) presunuli do Martina na Zuzkin koncert. Cítila som sa pri ňom ako princezná. Nechcela som odísť. Vybavila som si voľno v práci a pokračovala som s nimi na cestách. Prespali sme v Martine a išli sme do Liberca. Áno, presne do toho divadla, kde práve v tejto chvíli Titusz skúša Otella. Tam, kde stvárnil Lacu v Janáčkovej Její pastorkyni a v roku 2018 sa zaň dostal do najužšej nominácie na prestížnu cenu českej Thálie. V Divadle F. X. Šaldy v Liberci sa prvýkrát ukázal na predspievaní 24. júna 2014 a ja som tam bola s ním. 

Operné súsošie v Martine. S Ľudovítom Vongrejom.

Tituszkove gagy

Mamka zarezervovala cez internet ubytovanie “v tichom prostredí takmer v srdci prírody”. Navigácia nás ale zaviedla k nejakému rozbombardovanému stavenisku. Bolo tam mnoho nie až tak tichých strojov v plnej prevádzke. Avšak GPS sa nemýlila, to skôr slogan toho hotela asi predbehol dobu. Horko-ťažko sme našli recepciu. Mali sme nadiktovať naše údaje, keď Tituszko pri otázke recepčnej na dátum jeho narodenia začal hapkať. Už to mi prišlo vtipné, že tridsaťpäť ročný muž nevie kedy sa narodil. Ale keď z neho lámane vyšlo: “Tisíc.. sedemsto..”, tak sme všetky spustili taký rehot, že napokon aj jemu došlo ako veľmi je mimo. Náš život je popretkávaný takýmito breptami a aj to na ňom milujem. Milujem smiech. 

Po predspievaní v Liberci.

Zážitky z našich prvých dní boli predzvesťou celého vzťahu. Sme často rozlietaní, niekedy spolu, väčšinou oddelene. O to vzácnejšie sú chvíle strávené doma v rodinnnej pohode. Tešíme sa z maličkostí ako je spoločne vypitá káva alebo malý výlet s deťmi.

Rodinná pohodička, október 2021

S Láskou,

Martina

3 názory na “#10 Ruka v rukáve”

  1. Pingback: #13 Vzťah na diaľku - Život s Tituszom

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.