#17 Titusz je Magor?!

Hunor a Magor boli mýtickí bratia z maďarských predkresťanských legiend. Podľa legiend sa Hunor stal praotcom Hunov a Magor praotcom Maďarov (Magyarok). Takže áno, Titusz je Maďar. A ten nadpis bol jeho nápad. Najprv som ho odmietla, no napokon sa mi zapáčil.

Život s Maďarom, to nie sú iba občasné brepty útočiace na moju bránicu. Je to obohatenie o inú kultúru. Je smutné, že aj ja som bola ovplyvnená takým (bodaj by) skrytým protimaďarským postojom. Stavím sa, že keby som svoj život spojila s Francúzom či Španielom, moje slovenské okolie by vnímalo vzácnu inakosť takejto osoby. Boli by ohúrení cudzím jazykom, zvyklosťami, kultúrou či históriou jeho národa. No čo sa stane, keď sa Slovenka vydá za Maďara? Z mojej skúsenosti – nič také.

Strašné stereotypy

Učebnice dejepisu, médiá ale aj rodina nám veľmi sofistikovane podsúvajú nebezpečné myšlienky. Nemusí ísť o masívnu masáž mozgu. Stačí občasná reportáž z juhu, kde si na rozhovor vyberú človeka, ktorý nevie po slovensky povedať jednu súvislú vetu. A k tomu otcove sprievodné slovo inšpirované slotovskou terminológiou. Jasné, že si detský mozog potom vytvára strašné stereotypy. Nikto mu nepovie, že sú aj Slováci, ktorí nevedia povedať súvislú vetu po slovensky. A teda, že posudzovať niekoho podľa národnosti je hlúpe, slepé, ba priam trestné. A vlastne, najlepšie by bolo, keby nás učili ako neposudzovať vôbec nikoho okrem seba samého.

Chýbajúci zásuvný modul

Akú úlohu zohrávala Tituszova národnosť pri našom zoznámení? Žiadnu. Pretože ja som netušila, že on je Maďar. Áno, vedela som, že pochádza z Rimavskej Soboty a má maďarské korene. Ale narodil sa a žije na Slovensku – tak ako by mohol byť Maďarom? Chrústalo sa mojimi mozgovými závitmi, keď už po pár týždňoch nášho chodenia prišla aj táto téma na stôl. Teraz mi to príde zahanbenia hodné. Vyše dvadsaťročná študentka práva, ktorá mala zvyčajne v školách samé jednotky a zároveň taká tupá? Nie, len mi v hlave chýbal zásuvný modul pre pochopenie maďarskej otázky na Slovensku. A kým sa ma to bytostne netýkalo, ani som o tom nevedela.

Prečo musíš hovoriť po maďarsky?

Už v našich prvých telefonátoch Titusz namiesto slova áno používal “jo”. “Vybral si práve tento čechizmus a až tak si ho obľúbil, že ho používa v každej vete. Hm, zaujímavé.” Prebleslo mi hlavou. Až neskôr som zistila, že je to maďarské “jó”, čo znamená dobre. Inak, aby som bola úprimná, Tituszko asi ešte nikdy nepoužil slovo vankúš. Vždy povie polštář. Čiže predsa má nejaký obľúbený čechizmus.

Raz sme išli na prechádzku do našej obľúbenej Zádielskej tiesňavy. Pridal sa k nám aj Tomi, Tituszov kolega a náš spoločný kamarát. S Tomim sme sa vždy rozprávali po slovensky a ani som nevedela, že vie aj po maďarsky. Kráčali sme v ústrety očarujúcemu lonu prírody Slovenského krasu. Chlapci sa rozprávali po maďarsky. Po chvíli som sa s nervami ozvala: “To akože prečo sa musíte rozprávať po maďarsky? Veď viete aj po slovensky, nie?” Áno, aj teraz si myslím, že nie je slušné sa rozprávať v jazyku, ktorému jeden z prítomných nerozumie. Avšak, ani mi nenapadlo, že ide o srdcovú záležitosť.

Martina a Titusz v Zádielskej tiesňave
Výhľad zo Zádielskej tiesňavy.

Tituszko fakticky nemal veľa možností používať svoj materinský jazyk. Preto chcel využiť každú príležitosť prehodiť s niekým aspoň pár viet v maďarčine. Samozrejme, že jeho zámerom nebolo, aby som sa cítila zle. No bolo pre mňa ťažké pochopiť to. Nie je žiaden nacionalista ale maďarský jazyk a kultúru si úprimne ctí a má ju naozaj rád. To ja som sa správala ako malý šovinista a bránila som sa pred neexistujúcimi útokmi.

Dusno v aute

Pamätám si, že sme boli v Tituszovej Piaf. Od niekiaľ sme sa vracali domov. Nie som si istá odkiaľ ale cesta bola dlhá. Poznali sme sa krátko a tak o témy na rozhovor nebola núdza. Už sa aj stmievalo, ba neviem či aj nepršalo. Náš dialóg bol o niečo vášnivejší, ako by sme boli chceli. Nevedela som, či to spolu v aute zvládneme až domov. 

Vo fáze vzťahu keď sa bežne rieši výber filmu či reštaurácie, sme sa my dokázali pohádať na tak vzdialenej budúcnosti. Ani neviem či už sme spolu bývali, ale viem, že deti sme ešte nemali. Neboli sme ani manželia a ani sme deti ešte neplánovali. Ale poškriepiť sa na výbere ich školy, to sme už stihli. Tituszko totiž povedal, že by chcel, aby jeho deti chodili do maďarskej školy. “Čo? Ale načo? A ako sa s nimi budem učiť?” Vybuchla som. Ja som totiž v tom čase nerozumela z maďarčiny ani toľko čo priemerný Košičan. “Kvôli maďarskej literatúre. Ja chcem, aby ju moje deti poznali.” Zareagoval Titusz. Chudák, nevedel, že bolo úplne jedno čo by mi bol odpovedal. Nemala som nainštalovaný potrebný plug-in. “Láska, ale veď keď chceme žiť na Slovensku, tak nech sa učia v slovenčine. Keď pôjdeme bývať do Maďarska, tak potom nech chodia do maďarskej školy.” Prehlásila absolventka španielskeho bilingválneho gymnázia v Košiciach. 

Posun

Po ôsmich rokoch s Tituszom mám na konte stovky naučených maďarských slov, desiatky maďarských priateľov, dve polovične maďarské deti a jedno veľké pochopenie. Aha, a ešte niekoľko perfektných detských piesní. Tristanko o pár dní nastupuje do maďarskej škôlky. Toto rozhodnutie sme urobili na môj návrh. 

Postupne som dokázala pochopiť základné práva národnostnej menšiny. A že výkon týchto práv je im životne dôležitý. Neohrozuje väčšinu ale naopak, ju môže obohatiť. Obaja máme otvorenú myseľ, vyhýbame sa škatuľkovaniu podľa nezmyselných kritérií a máme radi svojho blížneho bez ohľadu na jeho národnosť. Som rada, že aj tento prístup odovzdáme našim deťom.

S Láskou, 

Martina

7 názorov na “#17 Titusz je Magor?!”

  1. Zhrozila som sa nadpisu :
    Titusz je “major”. 😂😂😂 Kde k tej hodnosti prišiel? Toľko na úvod, nie som dislektička, len povrchná.
    Viem pochopiť Tvoj vzdor k Maďarom, veď protimaďarské tendencie sú u nás bežné aj dnes. Šíria to bohužiaĺ ľudia, ktorí inú reč neovládajú, nepoznajú kultúru, históriu, literatúru ani súčasnosť iného štátu, lebo od útleho detstva im bola vštepovaná nenávisť a odpor. To, že opak je pravdou, pochopí len ten, kto začne ignorovať propagandu a na vlatnej koži zistí, že je to kultúrny národ mierumilovmý s bohatou kultúrnou tradíciou a že ĺudia sú milí, ochotní a priateĺskí.

    1. Ďakujem za komentár, Bei. Je to tak. Aj keď vzdor je silne slovo. Ja som sa len tak podprahovo bránila tomu, aby sa Maďar(čina) stala bežnou súčasťou môjho života. Každopádne je to smutné. Najlepšie by bolo uvedomiť si, že v každom národe je cca rovnaký pomer láskavých ľuďí, blbcov a extrémistov. Teda pochopiť, že zlo či ignorancia absolútne nesúvisí s národnosťou. Pevne verím, že generácia našich detí na tom v tomto ohľade bude lepšie ako my 🙏

  2. Ahoj Martina,
    Môj manžel (Zoltán) robil v Košickej USSteel, prišiel na Slovensko ako Američan. Keďže hovorí po maďarsky, Márai kaviareň bola jeho útočiskom; a tam sa (ako inak) spriatelil s Tituszom 🙂 už 10 rokov žijeme v USA a až tu som naozaj pochopila ako veľa znamená pre ľudí ak sa vedia s niekým porozprávať v materinskom jazyku.. ( ja som tiež z Košíc , maďarskej národnosti , a moja dvojjazyčnosť bola pre mna vždy samozrejmosťou ) .
    Keď som zistila že moja suseda je Slovenska bola som v siedmom nebi , a cez ňu som spoznala ďalšiu a ďalšiu rodinu .. dovtedy som sa rozprávala len so Zoliho rodinou (po maďarsky)..
    Takmer každý kto ma deti a ma možnosť tak ich nosí cez víkendy do národnostných škôl – slovenskej, maďarskej , poľskej , českej, talianskej , gréckej , atd … máme to šťastie že žijeme pri Chicagu kde je veľa národností.. takze i keď škola ja 40-50 minút cesty jedným smerom a prídeme o celu sobotu, deti sme podstivo nosili do madarskej školy. Výučba nie je bohviečo keďže učíme my rodičia – dobrovoľníci, ale deti sa spoznajú navzájom a vytvoria sa celoživotné priateľstvá..
    Nechcem sa tu dlho rozpisovať ale napadlo ma ešte jedno : každú nedele chodime do kostola , omše sú po anglicky ale ja otčenáš budem len po madarsky … inak to nejde 🙂
    A moje už “americke” deti aj keď sme v spoločnosti iných ku mne sa ozvú len po madarsky … tak je im to prirodzené.. ❤️❤️
    PS: rada si čítam tvoje príspevky i keď sa nepoznáme, mám pocit akoby sme sa dávno poznali 🙂
    Maria

    1. Ahoj Maria! Waw! Som veľmi milo prekvapená tvojim vyčerpávajúcim komentárom. Ďakujem Ti, že si sa s nami podelila o časť vášho príbehu. Veľmi zaujímavé a prínosné. Keď príde Titusz domov, opýtam sa ho na Zoltána. Som zvedavá na ďalšie rozprávanie z kaviarne 🙂 A veľmi sa teším, že Ťa naše príbehy s nami zblížili. Písanie ma baví, no nie vždy mi naň ostáva energia a čas. A tak aj tieto slová sú pre mňa dôležitým povzbudením 🙂

    2. Bol pre mňa zážitok prečítať tvoj komentár. Z každej vety cítim lásku, a nie len k svojím blízkym ale k ľuďom. Keď čítam články, čo napísala Martina, cítim to isté ako Ty. Nepoznáme sa, nikdy sme sa nestretli, ale mám pocit, ako by sme sa poznali odjakživa, ako by sme boli veľmi blízki. A vlastne to isté platí aj na tvoj komentár. Tešilo ma, zostávam s pozdravom: Minden jót – všetko dobré – all the best! Laci

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.