#13 Vzťah na diaľku

Stojím v obývačke bytu, ktorý sme si prenajali na týždeň v Liberci. Pozerám sa von oknom smerom k autobusovej stanici. Vidím snehovo-dažďovú búrku so silným vetrom. Všetko je sivasté. A mne sa vynorí totálne živá spomienka spred viac než piatich rokov. Cítim tú nepríjemnú vlhkú zimu, ktorá sa zavŕta až pod kožu. Každý pondelok ráno o pol šiestej som opustila teplo Tituszovej ubytovne a šla som pešo presne na túto stanicu. Na začiatku sme mali vzťah na ďiaľku.

Výhľad z okna v Liberci. Za historickou budovou napravo sa nachádza autobusová stanica.

Na trase Praha – Liberec

Titusz strávil zimu 2016 v Liberci. Bola to jeho prvá príležitosť na území Českej republiky. Linda Keprtová, úspešná režisérka a teraz aj riaditeľka opery Divadla F.X. Šaldy v Liberci, v ňom videla Lacu Klemeňa. Evidentne má skvelý cit pre výber človeka do role, keďže neskôr bol nominovaný na prestížnu cenu Thálie s týmito slovami poroty: “Titusz Tóbisz na liberecké scéně Lacu nezpíval, on jím byl: nejen dramatickým vokálním projevem, ale celou svojí osobností, svrchovaně zaujatým hereckým výkonem. Janáček v této postavě požaduje od interpreta mnoho poloh a nálad, Laca je zlostný, ale i citově rozjitřený a dramatický. Všechny tyto polohy Titusz Tóbisz herecky i pěvecky přesvědčivě zvládl.” Neskôr ho ako Lacu obsadili aj v Jihočeskom divadle v Českých Budejoviciach, kde za túto rolu získal Jihočeskú Tháliu. 

Titusz ako Laca Klemeň, Jitka Zerhauová ako Stařenka Buryjovka v Divadle F. X. Šaldy Liberec.

Išla som za ním

Takmer. Priblížila som sa asi o 600 kilometrov. Keď Titusz prijal libereckú ponuku, končila som štvrtý ročník na právnickej fakulte v Košiciach. Odjakživa som skalný fanúšik Erasmu a všetkých možných zahraničných stretnutí a pobytov. Už dávno som vedela, že sa budem snažiť  využiť poslednú možnosť stáže počas zimného semestra piateho ročníka. Začala som rozposielať maily do advokátskych kancelárií, poradenských spoločností ale aj neziskoviek v Liberci. Nedočkala som sa kladnej odpovede a tak som si povedala, že skúsim Prahu.

Šla som na pohovor do jednej zo spoločností veľkej štvorky. Vybrala som si sekciu, ktorej som rozumela najmenej. Ísť do úplneho neznáma ma lákalo najviac. Po úspešnom absolvovaní vstupných testov a nesmierne príjemnom pohovore som dostala pracovnú ponuku do auditu. Napokon to bol regulérny pracovný pomer, a tak som si musela špeciálne u pani dekanky vybaviť, aby ma uvoľnila na celý zimný semester. Podarilo sa, a tak som už od augusta bývala a pracovala v Prahe. Nejaký ten mesiac sme sa s Tituszkom nestretli – nič nové pod slnkom. No potom, keď prišiel do Liberca, trávili sme spolu každý možný víkend. Od piatku večera až do pondelka rána.  

Mali sme zmysel pre humor. Inú fotku z čias Praha – Liberec (2016) som nenašla.

Bola som v Prahe pol roka a Titusz dva mesiace. Takže čo sa týka toho priblíženia som to asi veľmi nevychytala. Ale teším sa, že sme sa obaja mohli profesne posúvať vpred naraz, v iných mestách a predsa to náš vzťah obohatilo. Aj keď som neraz zažívala krušné chvíle plaču do vankúša. Ale to som už mala poctivo natrénované z Ríma.

Odlúčenie naše každodenné

Hneď potom, ako sme sa dali dokopy, som odišla na týždeň do Chorvátska s kamarátmi. Pár dní po mojom návrate šiel za Titusz do Arezza. Následne sme spolu strávili necelý letný mesiac a už ma viezol na letisko do Budapešti. Na zimný semester v treťom ročníku som odišla do Ríma na Universitá Europea di Roma. Bolo to veľmi náročné ale na tento študijný pobyt som sa tešila pomaly skôr, než som sa zapísala na vysokej škole. Ešte na prahu dospelosti som bola rok na strednej škole v španielskej Zaragoze. Tam som spoznala nejakých “erasmákov” a riadne som sa na ďalší výjazd navnadila. Okrem toho, už som mala všetko vybavené predtým, ako som Titusza spoznala. 

Concorso di Musica Sacra a Roma

Čakalo nás teda dlhých päť mesiacov vzťahu na ďiaľku. A to len po troch mesiacoch od nášho zoznámenia. Nebolo to ľahké. Namiesto študenstkého veselého života a spoznávania krajiny, som radšej trávila väčšinu voľného času videohovorom s Tituszom. Chodila som do školy, na prax ku advokátovi a takmer každý deň do posilňovne. A tak mi ten čas nejako prešiel ale predsa. Zdalo sa to občas ako večnosť. 

Našťastie máme moju mamku, ktorá bola v tom čase hlavnou korepetítorkou sakrálnej speváckej súťaže v Ríme. Veľmi akčne tam Tituszka hneď prihlásila a koncom novembra už boli u nás. Hádajte ale kto tú súťaž vyhral. Niéé, myslím, že Titusz ako najautentickejší Otello či Canio by v sakrálnej hudbe len ťažko bojoval s naozajstným anjelom v hlasivkách. Ten je ukrytý v hlase Paťky Janečkovej, ktorá v roku 2014 odpálila dekle celej rímskej poroty a stala sa jednoznačnou víťazkou súťaže.

Titusz, Maťka, Andrea Nemcová, Júlia Grejtáková, Martin, Paťka a Lucka Janečkovi. November 2014

Zvláštny návrat

Po spoločnom týždni som opäť ostala v Ríme “sama”. Našťastie som mala najlepšiu spolubývajúcu na svete, Majku z našej košickej fakulty. Tak som si napriek všetkému môj pobyt veľmi užila. Na Slovensko som zavítala dokopy dvakrát. Definitívne som prišla domov koncom januára, no tesne predtým sa stala tragédia. 

Tituszov otecko dostal porážku a kým som sa vrátila už nás opustil. Pre Titusza to boli neopísateľne ťažké chvíle. Samo o sebe to bolo extrémne náročné a ešte k tomu na druhý deň po smrti svojho otca musel spievať. Opera Štátneho divadla Košice hrala v Prahe Dialógy Karmelitánok. Titusz, pár hodín po smrti svojho otca hral vulgárneho komisára. Musel sa bezcitne rehotať a ponižovať mníšky. Potom mu na dva týždne odišiel hlas. Aj taký je život divadelníkov.

Titusz ako Prvý komisár v Poulencovej opere Dialógy Karmelitánok. Foto: Joseph Marčinsky, ŠDKE

Nedá sa ani opísať ako veľmi ma bolí, že som nemohla poriadne spoznať človeka, vďaka ktorému mám po svojom boku ozajstného muža. Takého, ktorý si skutočne váži Ženu. Nielen svoju manželku ale každú ženu. Len preto, že je príslušníčkou nežnejšieho pohlavia. A za to budem môjmu nebohému svokrovi naveky vďačná.

S Láskou a Úctou,

Martina

6 názorov na “#13 Vzťah na diaľku”

  1. Krásne, znova pútavo a zaujímavo píšeš o svojich koníčkoch, práci, ale najviac a s láskou o Tituszovi.
    Veĺmi sa mi páči, ako píšeš o svojom svokrovi. Mne to pripomenulo jeden citát, ktorý som čítala na FB.
    “Žena ktorá vychovala muža, ktorý sa správa k svojej žene ako ku princeznej, tak to musela byť kráĺovnou.”
    A tento citát sa zrejme vzťahuje aj na Tituszovho otca. B.

  2. Renata Žižková

    Tak zase krásně a s láskou napsané, čte se to jako detektivka. Ať Vám to vydrží celý život. To Vám přeji ze srdce !!

  3. Pingback: #14 Prvá spoločná domácnosť u mojej babky - Život s Tituszom

  4. Pingback: Ďakujem za sladký domov - Život s Tituszom

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.